Pomáha nám sociálny tlak ku vyššiemu výkonu?

Nachádzaš sa v školskej lavici a nervózne čakáš, kedy ťa učiteľ vyvolá odprezentovať tvoju prácu. S trochou šťastia na teba nezvýši čas a utekáš preč. Asi každý si prešiel trémou pred väčším či menším publikom. Tých pár šťastlivcov, ktorí to majú v sebe nerátame. Nie je výnimkou, že sa takýto „strach“ vyskytuje aj v športe. Po všetkých tvrdých tréningoch prichádza súťažný deň a ty nie si schopný pretaviť zručnosti do zápasu alebo súťaže, pretože ťa odrazu pozoruje isté publikum. No máš na to nejaký racionálny dôvod? Prejdime si situácie, v ktorých ťa pozornosť ľudí môže ohroziť, kde z nej môžeš benefitovať a ako ich ovládnuť vo svoj prospech.

Čo si v strese? Veď o nič nejde!

Aj takouto vetou, často sprevádzanou krikom, nás zvykli tréneri upokojovať na lavičke v čase, keď to niektorému z nás nešlo. Nemusíš byť špičkový psychológ, aby si vedel, aký efekt to malo. „Choking“ efekt, ako sa obava z vlastného výkonu (nemusí pritom nutne ísť o strach z publika) nazýva v angličtine, je o niečo dôležitejší v tímových než individuálnych športoch (zmieriť sa s prehrou sám je ľahšie, no skús ukľudniť 20 športovcov). Výsledok totiž môže ovplyvniť nepohoda jednotlivca, najmä v športoch kde chyba jedného hráča dokáže zmeniť celý zápas (hokej, futbal,…). Avšak v porovnaní s individuálnymi športmi je tlak omnoho menší, keďže v individuálnom športe bude chyba stáť dobrý výsledok, v tíme sa to ešte dá zvrátiť. Pravdepodobne nebudeš prekvapený, že v tímových športoch predstavuje domáce podporujúce publikum výhodu [1]. Do akého merítka sa líši medzi jednotlivými športmi závisí od psychického stavu oboch tímov, koučov a rozhodcov. Zaujímavé je, že sa výhoda domáceho mužstva stáva nevýhodou práve v rozhodujúcich zápasoch! V tejto štúdii [2] zistili analýzou finálových stretnutí v play-off, že domáce družstvá podávali stabilne dobré výkony v úvodných stretnutiach, avšak v rozhodujúcich stretnutiach za hosťujúcim tímom zaostávali, napriek výraznej podpore svojho publika.

zdroj: ThomasWolter, pixabay.com

Podobné zistenia objavili vedci aj v biatlone. Simuláciou nízko a vysoko stresujúcich podmienok prišli k záveru, že elitní biatlonoví atléti podávali (prekvapivo :)) horšie výkony v náročnejších podmienkach (fyzická záťaž, prítomnosť reprezentačného trénera na tréningu) [3]. Samozrejme, každý športovec je iný a na niektorých vplýva stres oveľa viacej. Výnimočne môže dokonca prispieť k lepšiemu výkonu. Jackson, Ashford a Norsworthy vo svojom výskume potvrdili, že výkon športovcov bol o čosi horší, keď ich pri vykonávaní zadanej úlohy natáčali. Prekvapivo však boli lepší, keď mali popri cvičení zameranom na zručnosť splniť kognitívnu úlohu (napr. zakričať náhodné písmeno) než v tom istom cvičení bez kognitívnej úlohe. U nováčikov to naopak neplatilo. Lepšie výsledky v zdanlivo náročnejšej úlohe by mohol vysvetľovať akýsi posun v myslení športovca – nesústredí sa na vykonanie konkrétnej zručnosti – napr. dribling (tá prejde do „autopilota“ a keďže ju má skvele natrénovanú, pozornosť upriami na kognitívnu úlohu) a, paradoxne, zlepší svoj výkon, pretože necíti tlak. [4]

Ak sa pozrieme na faktory, ktoré výkon pod tlakom ovplyvňujú, veda hovorí o troch konkrétnych:

  1. Z hľadiska sústredenia na seba, zníženie výkonu nastáva, ak sa atlét príliš sústredí na technické, fyziologické alebo emocionálne aspekty, inými slovami, svoju pozornosť venuje procesom, ktoré má tréningom zautomatizované (dribling, stickhandling, technika behu,…)
  2. V rovine nesústredenosti, efekt “choking” prichádza, ak sa športovec prestane sústrediť na svoj cieľ. Počas súťaže to môže byť premýšľanie nad výsledkom súpera.
  3. Naviac k vyššie spomenutým môže športovec zlepšiť výkon ak sa sústredí na “výsledok svojho snaženia (inak povedané cieľ)”, inými slovami sústredíš sa na vsietenie gólu či konkrétny čas, ktorý chceš dosiahnuť.
zdroj: ArtisticOperations, pixabay.com
A môže nám vôbec prítomnosť diváka pomôcť?

Okrem šťastlivcov, ktorí milujú pracovať pod parou, existujú situácie schopné nabudiť bežných smrteľníkov. Ak sa presunieme do sveta fitness, nájdeme hneď niekoľko vedeckých dôkazov o pozitívnom vplyve publika. Cvičíš so sparingom? Ak nie, tak by si mal. Počas tréningu s partnerom boli účastníci štúdie schopní zlepšiť hneď niekoľko ukazovateľov výkonu v posilke (RPE, množstvo laktátu, vnímané úslie,…) [5]. Navyše, prítomnosť opačného pohlavia akútne zvyšuje testosterón, čo má opäť pozitívny vplyv na výkon v posilke. [6]

Ako sa s tým vysporiadať? [7]
  • Spomaľ – ak cítiš tlak, zhlboka sa nadýchni, vyčisti myšlienky a naveď sústredenie na „výsledok“ tvojho snaženia
  • Pretvaruj sa – tvár sa, že na to máš a že ťa dôležitosť výsledku nezaujíma (užívaj si hru)
  • Motivuj sa – opakuj si otrepané frázy, povzbudzuj sa a nakoniec tomu sám uveríš
Mám sa skutočne čoho báť?

Strach z neúspechu mnohokrát pramení z nelogických dôvodov. Koniec-koncov, stále je to iba šport. Obavy z verejného tlaku, pohŕdania či straty vlastného imidžu preto vo väčšine prípadov (bavíme sa o neelitných športovcoch/pochádzajúcich z tolerantnejších krajín) pramenia z vlastnej egoistickej túžby po víťazstve. A čo ak by si aj niekto niečo myslel. Názory ľudí z tribún, nedostatočne odvážnych postaviť sa na štartovaciu čiaru, sú pre teba iba šumom, ktorý je potrebné odignorovať a sústrediť sa na to najdôležitejšie – tvoj vlastný cieľ.

Zdroje:

[1] The Home Advantage in Sport Competitions: A Literature Review; Kerry S. Courneya Albert V. Carron; JOURNAL OF SPORT & EXERCISE PSYCHOLOGY, 1992, 14, 13-2

[2] Paradoxical Effects of Supportive Audiences on Performance Under Pressure: The Home Field Disadvantage in Sports Championships; Roy F. Baumeister and Andrew Steinhilber; Journal of Personality and Social Psychology 1984. Vol 47, No I. 85-»3

[3] Performing Under Pressure: The Effects of Physiological Arousal, Cognitive Anxiety, and Gaze Control in Biathlon; Vickers, Joan N; Williams, A Mark. Journal of Motor Behavior; Washington Vol. 39, Iss. 5,  (Sep 2007): 381-94.

[4] JOURNAL OF SPORT & EXERCISE PSYCHOLOGY, 2006, 28, 49-68 © 2006 Human Kinetics, Inc.; Attentional Focus, Dispositional Reinvestment, and Skilled Motor Performance Under Pressure; Robin C. Jackson, Kelly J. Ashford, and Glen Norsworthy

[5] http://fitclan.sk/premium/vplyv-sparingpartnera-na-vykon-vnimane-usilie/

[6] Physiology & Behavior; Volume 52, Issue 1, July 1992, Pages 195-197; Male and female salivary testosterone concentrations before and after sexual activity

[7] https://www.psychologytoday.com/gb/blog/the-new-you/201507/how-stop-choking-under-pressure

2 thoughts on “Pomáha nám sociálny tlak ku vyššiemu výkonu?”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.