Dôležitosť perspektívy nielen v športe. Čo ovplyvňuje naše názory?

Hovorí sa, že sme mixom 5 ľudí, s ktorými trávime najviac času. Táto veta však nesie omnoho viac, než sa na prvý pohľad môže zdať. A pravdepodobne si to ani neuvedomujeme. Zamysli sa a skús si spomenúť, kedy ti kamoš hovoril o svojej skúsenosti, povedzme s nejakou skúškou či testom, sťažoval sa, aká bola náročná, no tebe to tak vôbec neprišlo. No a keď prenesieme takéto maličké rozdiely na veľkú škálu, dostaneme 150 poslancov, hádajúcich sa o správnosti vlastného názoru. A teraz ešte pridáme. Postačí otvoriť verejnú diskusiu pod článkom s kontroverznou tematikou a odrazu vidíme stovky ľudí bijúcich sa za svoje slová. Veď pravdu mám predsa ja! Nuž, sklamem ťa, možno ju nemá nikto.

Každý má svoju paletu

Nebudem sa pohybovať v zložitej vedeckej teórii, no na nasledujúce odstavce sa musíme trochu pripraviť. Ešte predtým, než sa zamyslíme nad formuláciou názoru by bolo fajn pochopiť ako takýto názor vzniká. Človek je tvor inteligentný – má slobodnú vôľu a podľa nej sa aj rozhoduje. Táto všeobecná pravda však vôbec nie je taká jasná. Množstvo psychologických výskumov dokázalo, ako obyčajný pohľad na vec, ktorej nepripisujeme štipku dôležitosti ovplyvňuje naše rozhodovanie (napríklad pohľad na starých ľudí dokáže spomaliť našu chôdzu) [1]. Ak si položíme otázku, odkiaľ vôbec plynú naše myšlienky, zrejme odpoveď ani nedostaneme. Naše vnímanie sveta je preto do obrovskej miery ovplyvnené vonkajším svetom a tým, ako tieto vnemy náš mozog vyhodnocuje. Túto „paletu rozmýšľania“ s akou mozog „kreslí“ to, čo si myslíme, vytvára zložitou cestou kultúra, životné skúsenosti (zážitky, udalosti, emócie, učenie,…), priatelia a mnoho ďalších faktorov. Každý jedinec je preto unikátna zmes a jeho interpretácia je jedinečná, ovplyvnená všetkým čo v živote zažil. A je to práve mozog, ktorý pridáva šedým udalostiam reality farbu pomocou emócií. V realite totiž neexistuje smutná či radostná skutočnosť, sú to len zložité nervové spojenia, ktoré im dodávajú konkrétnu emóciu a vyjadrenie. A práve toto zistenie ťa môže oslobodiť, no rovnako tak aj potopiť – realita je suchá, nerozlišuje dobro ani zlo. To my a naše hodnoty, emócie a skúsenosti ju ohýbame vnímaním a interpretujeme do názorov. A tie sa môžu zásadne líšiť, závisiac od uhlu pohľadu.

Pre ilustráciu, uhol pohľadu dokáže urobiť šarapatu aj v bežnej situácii. Predstav si, že športuješ v nejakom tíme. Máš za sebou náročný týždeň, tvrdo si odtrénoval každú minútu. A teraz príde tréner a oznámi, že športovci v konkurenčnom klube odmakali raz toľko čo vy. Odrazu ťa to zamrzí a máš pocit, že tvoja snaha bola nanič. Čo už ale nespomenul, je, že vy ste trénovali v inej intenzite a zároveň relevantnejšie a pred súperom ste na míľové kroky dopredu, hoci to stále neznamená, že súper odviedol horšiu prácu. Je to iba uhol pohľadu. Ty to tak ale nevnímaš. Podobne – sporná situácia na ihrisku: možno si prihral zle, ale sled udalostí a tvoje vyhodnotenie viedlo k nejakej reakcii, a ak to tréner nedokáže pochopiť a vysvetliť chybu, môže ti to vyčítať donekonečna – ty si totiž konal najlepšie ako si vedel, resp.ako ti tvoje skúsenosti dovolili.

zdroj: gatisography.com, pexels.com
A čo tí druhí?

Keď už vieš, že vlastne ani nerozmýšľaš slobodne, prezradím ti ešte jednu zaujímavosť. Ľudský mozog podvedome vyhľadáva dôkazy podporujúce vlastný argument, pričom prehliada tie opačné [1]. Nuž, sčítané a podčiarknuté – už len vo fáze formovania názoru sme vystavení množstvu faktorov zvyšujúcich jeho zaujatosť či počet argumentačných chýb. Zďaleka to nie je všetko, no nateraz to postačí. Na radu prichádza vyjadrenie a konfrontácia s iným, možno nesúhlasiacim názorom. Jeden druhému nič nedarujete a strieľate po sebe argumenty. Ani jeden si neuvedomuje, že ten druhý má jednoducho inú „paletu“. To, čo videl a zažil sformovalo jeho názor a možno za to ani nemôže. A áno, aj nebezpečné názory sú vytvorené negatívnymi skúsenosťami a je ich potrebné usmerniť, nie bezodkladne im vynadať. Ešte predtým, než sa budeš snažiť spochybniť inú myšlienku, zamysli sa nad svojou z inej perspektívy a hľadaj na nej chyby. Akokoľvek nesúhlasíš, druhá paleta namaľovala iný obraz a hoci je škaredý, stále je to iba tvoja interpretácia. Zároveň platí, že množstvo súhlasiacich názorov nepotvrdzuje ich správnosť (v rovine argumentácie a správnosti faktov). Neexistuje len čierna a biela ale 50  256 odtieňov šedej. Mysli na to, než niekomu vynadáš alebo sa budeš biť za svoju pravdu. Neraz som sa toho dopustil aj ja. Dokonca som v zdanlivo nespochybniteľných morálnych hodnotách preskúmal aj druhú stranu, čo zmenilo moje vnímanie absolútneho „dobra a zla“.

Si zodpovedný za to, čo povieš

Plne. Za každú hlásku. Si plne zodpovedný za to, ako budú tvoje slová vnímané. Ak chceš, aby boli tvoje slová interpretované tak, ako chceš, je to len a len tvoja povinnosť. Nikto totiž nevie (a môže to byť aj Einstein) na 100%, čo si si myslel. Môže sa to iba správne/nesprávne domnievať.

Ach, tie internety…

Zrejme ťa neprekvapí, že po otvorení diskusie pod (nielen) kontroverzným článkom na teba vystrelí množstvo erudovaných názorov ako počas prestrelky v bare na divokom západe. Bez ohľadu na informácie, každý má svoj názor a každý si myslí, že ten jeho je najsprávnejší. Akokoľvek vyhranený je tvoj uhol pohľadu na vec, stále ho podkopávaj a hľadaj v ňom chyby, či dokonca skús implementovať myšlienky diskutujúceho, nezávisiac od toho, ako veľmi s ním nesúhlasíš. A hoci existujú spory, v ktorých jednoznačná pravda neexistuje a uhol pohľadu hrá veľkú rolu, to isté nemôžeme povedať o informáciách, ktoré možno podporiť vedeckými dátami. Množstvo ľudí si totiž neuvedomuje, že na dáta sa môžeme spoľahnúť oveľa viac ako na vlastný úsudok (ako som spomenul vyššie). Vedecký dôkaz, a najmä ten podporený množstvom štúdií, by mal tvoriť základ argumentu. Stravovanie nie je názor, je to veda. To, že naše babky jedli, čo chceli a predsa žijú dlho nie je hodnoverný fakt. Na efektívnosť tréningových metód si nemôžeš urobiť názor, pretože ho možno merať. Globálne otepľovanie nevyvrátiš komentárom, že nás iba vedci strašia. A ani to, že si čítal o neefektívnosti očkovania na stránke o alternatívnej medicíne ju nepotvrdzuje, ide iba o názor tam, kde na neho nie je priestor. Stavaj svoje vnímanie na informáciách s menšou pravdepodobnosťou chyby než je obyčajný úsudok, ktorý vzniká iba na základe skúseností.

A v neposlednom rade, buď tolerantný, vypočuj druhého, prehodnoť to, čo povedal a slušne a adekvátne reaguj. Na nezhody a neerudované názory nie je čas.

Zdroj: [1] Thinking Fast and Slow, Daniel Kahneman

4 thoughts on “Dôležitosť perspektívy nielen v športe. Čo ovplyvňuje naše názory?”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.