Zdravotné benefity alebo trvalá invalidita? Pozreli sme sa na zranenia v športe

Pozitívny vplyv fyzickej aktivity na zdravie v 21.storočí snáď nemožno uprieť. Doktori, vládne či vedecké inštitúcie, jednoducho každý radí hýbať sa pre celkové zdravie. Na to dokonca stačí sedliacky rozum. Cvičenie, chôdzapravidelný pohyb vplýva pozitívne na psychické aj fyzické zdravie a pomáha redukovať šancu vzniku civilizačných ochorení ako obezita, diabetes či niektoré druhy rakoviny [1]. Nie je pochýb, že pohyb nám jednoducho prospieva. Od mala sú deti vedené k športovaniu. Ak však oddialime hľadáčik a pozrieme sa na širšiu perspektívu, veci sa, ako to už zvyčajne býva, trochu skomplikujú…

Nie je šport ako šport

Rovnako ako existuje ľudová rada o zdravotných výhodách športu, existuje aj jej náprotivok. Má veta „športom k invalidite“ čosi do seba? Žiaľ, áno. Hoci vedci a lekári neustále hovoria o benefitoch pravidelného pohybu, nie sú vždy správne pochopení. Problém je totiž v terminológii. Nie je šport ako šport. Totiž pohyb 3-krát do týždňa, charakterizovaný ako striedma aktivita (napr. plávanie v miernom tempe, beh, dlhšia prechádzka,…) nie je šport. Zabehnúť trikrát 10km za týždeň nebude mať na naše zdravie rovnaký efekt ako zabehnúť jeden maratón. A to prvé je považované za zdravé. Absolvovať mierne náročný silový tréning v posilňovni s váhami na 70% maxima jedného opakovania (70%1RM) bude mať z dlhodobého hľadiska na tvoje telo miernejší efekt než príprava na vzpieračskú súťaž vo vysokej intenzite (90%1RM). Čím vyššie sa v pomyselnom rebríčku športovania pohybujeme, tým extrémnejším podmienkam sa športovci musia adaptovať. Často ide o „všetko alebo nič“.

zdroj: Dominik Mecko
Skutočne je športovanie také zdravé?

Podľa štúdií je futbalista až tretinovo také nebezpečné zamestnanie než najnebezpečnejšia práca v Spojenom kráľovstve – baník. Podobné čísla nájdeme aj v iných športoch: hádzaná, hokej, rugby či bojové športy [1]. Čo však spôsobuje, že je elitný šport taký nebezpečný? Najväčší rozdiel medzi športovaním a fyzickou aktivitou je komponent kompetetívnosti. Hráči, ktorí sú súčasťou športu, sa snažia byť lepší na úkor svojho súpera a to ide ruka v ruke s nebezpečenstvom zranenia. Zamyslel si sa, s akými vlastnosťami sú spájaní elitní atléti? Mužnosť, vytrvalosť, svalnatosť (silný fyzický vzhľad), húževnatosť… Mohli by sme pokračovať. Všetko sú to atribúty podporujúce agresívnu hru podporujúcu vlastný úspech v neprospech súpera. Od zranenia sme teda iba na krok. Elitný šport so sebou nesie aj akúsi „kultúru risku“. Ak už aj športovec utrpí nejaké zranenie, je takmer bežné, že často pokračuje cez bolesť a proti odporúčaniam lekárov, ktorí majú ajtak zviazané ruky, pretože je na nich často naliehané, aby sa športovci vrátili čo najskôr. Z racionálneho hľadiska vyznie takmer smiešne, že športovci navštívia niekoľko odborníkov, až pokým nepočujú diagnózu, ktorú chcú počuť [1]. Úplné zotavenie ide bokom. Takáto identita „bojujúceho športovca“ je dokonca všeobecne uznávaná a podporovaná, ba čo viac, samotní atléti sú na ňu hrdí.

Aj takto idú niekedy hráči NHL cez bolesť.

Nezabudnime na tých mimo ihriska

Relevantné otázky tiež otvára správanie spojené s vrcholovým športom. Stačí sa pozrieť na tribúny niektorých futbalových alebo hokejových klubov či správanie fanúšikovských základní zápasníkov bojových umení. Rešpekt, fair-play či kľudná atmosféra? Ťažko. Násilie, agresia, súperenie. Atribúty, ktoré dáva vrcholový šport do popredia. A hoci nemôžeme generalizovať, takéto správanie je, bohužiaľ, prítomné na mnohých športových podujatiach. Zabudli sme na čosi? Samozrejme. Vrcholový šport je pre firmy marketingovou zlatou baňou. Milióny divákov po celom svete. Ako to súvisí so zdravím? Nuž, pozrime sa kto je sponzorom napríklad slovenských hokejových líg. Stávková kancelária a výrobca alkoholu. Kto sponzoruje Team GB či anglický futbalový tím? Správne. Výrobcovia alkoholu. Takisto veľké podujatia neunikajú sponzorstvám fast-foodových korporácií. Odpoveď na otázku, či je toto to zdravie, ktoré si spájame so športom, nechám na vás.

Ukážka správania sa fanúšikov po vyostrenom súboji medzi McGregorom a Nurmagomedovom.

Niekoľko štúdií preukázalo, že udržiavaním pravidelnej fyzickej aktivity, dokáže štátna ekonomika ušetriť nemalé peniaze a ľudské životy (znížená úmrtnosť o 20-30%, 1.2-3.2 miliónov životov ročne, fyzická neaktivita stojí britské zdravotníctvo približne 5.6 miliárd £ ročne). Na druhej strane, liečenie zranení sa vyšplhalo až na 30 £ na osobu za rok [1]. A zatiaľ čo sú výhody fyzickej aktivity nepopierateľné a podrobne preskúmané, to isté neplatí o vrcholovom kompetetívnom športe. Do tejto témy by ešte výrazne pridala otázka dopingu, avšak o tej nabudúce.

Zdroj:
[1] Sport and Society; D.Malcolm, B.Houlihan; z kapitoly Sport, Health and Medicine (Malcolm, Safai); 2016, Sage Publications; London

One thought on “Zdravotné benefity alebo trvalá invalidita? Pozreli sme sa na zranenia v športe”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.