Aký prístup k učeniu je najvýhodnejší pre vysokoškoláka? Vybrali sme najefektívnejší podľa najnovších výskumov

Skúškové je iba pár týždňov za nami a všetok stres opadol. S čerstvou dávkou motivácie (hahaha) sa teda môžeš pustiť ku učeniu v druhom semestri. Možno si bol s výsledkami niektorých predmetov nespokojný. Možno ti prišlo, že niektoré predmety sú pre teba zbytočné. A možno si mal pocit, že nad knihami tráviš veľké množstvo času. Vedci sa už niekoľko rokov intenzívne venujú prístupom ku učeniu a ich efektivite. Aký teda zvoliť, aby si minimalizoval čas strávený nad knihami a zvýšil úspech na skúške? Nuž, čítaj ďalej.

Na začiatok si musíme prístupy k učeniu definovať. To za nás už urobili Marton a Saljo, ktorí v roku 1976 rozdelili prístupy podľa sústredenia, ktoré študent učivu venuje. Prišli teda s dvoma kontrastnými prístupmi: povrchným (surface learning)hlbokým (deep learning). Ten prvý referuje na akési pasívne memorovanie alebo reprodukciu učiva, bez záujmu ho pochopiť, a to druhé odkazuje na štýl aktívnej interakcie s učivom do hĺbky a premýšľaním nad celkovým kontextom. Biggs, k týmto dvom pridal tretí, strategický, je zameraný skôr na akademický úspech (achieving/strategic approach). Je akýmsi mixom predchádzajúcich dvoch – cieľom je naučiť sa učivo do takej miery, že dosiahneš požadovanú známku s čo najmenším úsilím. Nemusíš sa však nutne stať expertom v danej problematike. Ani jeden z týchto prístupov nie je vyslovene zlý, nesie však množstvo pozitív a negatív.

zdroj: pexels.com

Hĺbkový (deep learning approach)

Ako už bolo spomenuté vyššie, hlavným cieľom študenta pri hĺbkovom prístupe je danú problematiku skutočne pochopiť. V zásade študenta daný predmet/učivo prirodzene zaujíma, a preto je motivovaný sa vzdelávať samostatne, naučené informácie dokáže spojiť s vlastnými skúsenosťami a aplikovať ich do praxe [3, 4, 5]. Neprekvapivo, je teda tento prístup pozitívne korelujúci s akademickým úspechom [6, 7].

Nie je však všetko zlato, čo sa blyští. Diseth a Salomonson s kolektívom zistili, že sa vzťah medzi učením do hĺbky a super známkami nepreukázal. Aspoň nie priamo. V praxi totiž finálny test nemusí od študenta vyžadovať porozumenie, ale skôr faktické vedomosti. V takomto prípade tento prístup až tak efektívny nie je. Lonka a kolektív dokonca argumentujú, že študenti, ktorých baví samotné učenie (hmm, koľko ich asi tak je), sa môžu sami zamotať do nekonečného kruhu a nedokončiť štúdium, pretože im bude chýbať motivácia (veď sa chcú predsa učiť). Ďalším neduhom tohto prístupu je časová náročnosť. Na pochopenie komplexných učív je vyžadované množstvo času, nuž a ten by sme asi radi venovali niekam inam. Väčší význam teda tento prístup môže mať vo vyšších ročníkoch vysokej školy, kedy je skutočne potrebné daným učivám rozumieť.

Povrchný (surface learning approach)

Presným opakom učenia do hĺbky je povrchné učenie. Študenti využívajúci tento prístup sa neučia aby problematike rozumeli alebo chápali, ale aby získali potrebný počet bodov/známku na prejdenie ročníkom s čo najmenšou snahou [1,2]. Využívajú na to memorovanie a opakovanie faktov dookola. Ich motiváciou je skôr strach z vyhodenia zo školy.

Hoci máme množstvo výskumov potvrdzujúcich spojenie povrchného prístupu k učeniu s nelichotivými známkami [4,7], nič nie je take čiernobiele ako sa na prvý pohľad môže zdať. Totižto sú situácie, kedy z povrchného štúdia môžeš benefitovať. Nebaví ťa daný predmet? Potrebuješ z neho iba prejsť? Chce od teba učitel skôr fakty, než pochopenie toho, čo rozprávaš? Gratulujem, práve pre teba môže byť oveľa výhodnejšie sa naučiť len to najnutnejšie na prejdenie skúšky. S minimálnym časovým úsilím (to však neznamená, že žiadne nebude). Pomôže ti to so sústredením sa na predmety, ktoré ťa skutočne zaujímajú (ak také sú, všakže :)). Ak však chceš áčko, asi to nebude najlepší nápad.

zdroj: pexels.com

Strategický (achieving/strategic learning approach)

Tak ako sme načrtli v úvode, strategický prístup je mixom predchádzajúcich dvoch. Najčastejšie je študentovou motiváciou iba získať čo najlepšie známky [2,4,8] . Opäť teda nie je žiadne prekvapenie, že tento prístup ide ruka v ruke s dobrými známkami. Lonka a kolektív dokonca tvrdia, že systematický prístup k učeniu môže byť “špeciálnou” ingredienciou k úspešnému ukončeniu štúdia.

Napriek značne pozitívnym výsledkom nutno poznamenať, že tento prístup nie je jednoduchý. Vyžaduje dobré plánovanie, odhodlanie dokopať sa k učeniu aj keď sa ti nechce a mnoho študentov ho považuje za neprirodzený či veľmi štruktúrovaný. V konečnom dôsledku ti však ušetrí množstvo času oproti hĺbkovému prístupu, umožní naučiť sa to najpodstatnejšie na skúšku, no možno nebudeš vedieť všetko na 100%. Dobrý kompromis, či?

Záver?

Všetko podčiarknuté, nemožno vybrať najlepší prístup ku učeniu bez poznania širšieho kontextu. V našom staršom článku o perspektíve si zistil aká dôležitá je v každodennom živote a takisto nový článok o kontexte zdôrazňujú, že nič nie je čierno-biele ako si mnohokrát myslíme. Je preto dôležité identifikovať svoje vlastné ciele a prispôsobiť im všetko podstatné.

Aký prístup využívaš najčastejšie ty? Podeľ sa s nami o svoje skúsenosti v komentároch.

Referencie:
[1] MARTON, F. and SÄLJÖ, R. (1976). ON QUALITATIVE DIFFERENCES IN LEARNING: I-OUTCOME AND PROCESS*. British Journal of Educational Psychology, 46(1), pp.4-11.[2] Biggs, J. (1987). Student approaches to learning and studying. Melbourne: Australian Council for Educational Research., pp.5-30.

[3] Duff, A. (2004). The role of cognitive learning styles in accounting education: developing learning competencies. Journal of Accounting Education, 22(1), pp.29-52.

[4] Diseth, A. (2003). Personality and approaches to learning as predictors of academic achievement. European Journal of Personality, 17(2), pp.143-155.

[5] Vanthournout, G., Coertjens, L., Gijbels, D., Donche, V. and Van Petegem, P. (2013). Assessing students’ development in learning approaches according to initial learning profiles: A person-oriented perspective. Studies in Educational Evaluation, 39(1), pp.33-40.

[6] Vermunt, J. and Vermetten, Y. (2004). Patterns in Student Learning: Relationships Between Learning Strategies, Conceptions of Learning, and Learning Orientations. Educational Psychology Review, 16(4), pp.359-384.

[7] Salamonson, Y., Weaver, R., Chang, S., Koch, J., Bhathal, R., Khoo, C. and Wilson, I. (2013). Learning approaches as predictors of academic performance in first year health and science students. Nurse Education Today, 33(7), pp.729-733.

[8] Lonka, K., Olkinuora, E. and Mäkinen, J. (2004). Aspects and Prospects of Measuring Studying and Learning in Higher Education. Educational Psychology Review, 16(4), pp.301-323.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.