Čo je to daydreaming? Pozreli sme sa na snívanie s otvorenými očami a ako ti pomôže v každodennom živote

Pred chvíľou mi prišlo upozornenie: iPhone mi hlásil, že som tento týždeň strávil na mobile neuveriteľných 5 hodín a 14 minút denne. 5 hodín! To je viac ako pätina dňa. Týždenne to tvorí jedna a pol násobok celého dňa. Neskutočné. Mal by som si pravdepodobne nájsť nejakú alternatívu, ktorou by som čo i len trochu tento katastrofálne strávený čas nahradil. Jednou z veľmi produktívnych variant je daydreaming, o kotorom si dnes povieme viac.

Správne preložiť slovo “daydreaming” do slovenčiny je pomerne náročná úloha. Snívanie sa deje v noci, fantazírovanie je cez kraj a rozjímanie je synonymickom slovníku slovenčiny vysvetlené ako “hĺbavo premýšľať (obyč. o vážnych veciach)”. Čo ale v prípade keď premýšľame len tak, o všetkom a zároveň o ničom? Najviac sa mi v tomto prípade hodí výraz “snívať s otvorenými očami”, pretože to je presne to, o čom sa chcem sa vami v tomto článku porozprávať.

Kedy ste teda naposledy snívali s otvorenými očami? Dnes, včera alebo si sami neviete spomenúť. Z vlastných skúseností viem, že táto aktivita ku mne už neprichádza tak prirodzene ako kedysi. Keď mám čo i len desať sekúnd nerobiť nič, radšej vytiahnem mobil a pozriem si čo je nové vo svete sociálnych médií. Zažívate občas (alebo aj vždy?) niečo podobné? V tom prípade vám musím s ľútosťou oznámiť, že sa dobrovoľne pripravujete o veľa. Daydreaming má viacero výhod, ktoré sú vedecky dokázané.

zdroj: pexels.com

Daydreaming zvyšuje kreativitu

Prvá obrovská výhoda je, že podporuje kreativitu. Experiment na Kalifornskej Univerzite v Santa Barbare to totiž jasne dokázal. Štúdia prebiehala na vzorke 145 študentov. V prvej fáze dostal každý študent za úlohu klasickú hádanku na kreativitu, takzvané “neobyčajné využitie”. Ide jednoducho o to, že za dve minúty máte vymyslieť čo najviac využití pre úplne jednoduchú vec, ako je napríklad ceruzka alebo zubná kefka. Po dokončení tejto úlohy boli študenti rozdelení do štyroch skupín. Prvá skupina dostala za úlohu oddychovať po dobu dlhú 12 minút. Druhá skupina sa po dobu 12 minút venovala nejakej náročnej aktivite, ktorá vyžadovala využitie veľkej mozgovej kapacity. Tretia skupina sa 12 minút venovala veľmi jednoduchej a nudnej aktivite. Posledná skupina nedostala žiadnu prestávku.

Všetky skupiny potom riešili rovnaký problém po druhýkrát. Pokiaľ išlo o nový predmet, všetky skupiny si viedli rovnako. Keď však použili tú istú vec ako predtým, kreativita skupiny, ktorá sa venovala nudnej činnosti sa zvýšila o 41% v porovnaní s ostatnými skupinami. Inak povedané, keď ostatné skupiny prišli s desiatimi nápadmi, “nudná skupina” prišla so štrnástimi! Teraz si predstavte, keby ste boli v práci alebo škole o takmer polovicu kreatívnejší ako vaši kolegovia. Možno by ste do práce už ani chodiť nemuseli, pretože by ste konečne vymysleli spôsob, ako začať s vašim dlho-odkladaným biznis plánom, ktorý držíte v hlave už štyri roky. Hovoria vám niečo mená ako Steva Jobs alebo Bill Gates? Žiaden z nich nemal mobil v čase, keď dobyl svet so svojim nápadom. Obaja strávili veľa času pozeraním do stropu a presne vďaka tomu dostali nápad.

Implikácie: nechaj mobil mobilom a venuj sa chvíľu len svojím myšlienkam. Nič ti neujde. Možno vymyslíš niečo šialené vďaka čomu ti padne svet k nohám. Prinajhoršom len stretneš samého seba vo svojich myšlienkach, čo tiež nie je úplne na škodu.

zdroj: pexels.com

“Snílkovia” sú lepší riešitelia problémov

Deti sú mnohokrát trestané za to, že nedávajú pozor a venujú sa svojim fantaziam. Sú považované sa lenivé a často to končí aj u psychológa pre podozrenie z poruchy sústredenia. Štúdie z University of British Columbia však naznačujú opak. V tomto experimente boli subjekty napojené na MRI snímač počas toho, ako stláčali tlačidlo keď uvideli na obrazovke číslo. Táto veľmi jednoduchá a nudná (opäť sa stretávame s nudou, ktorá, ako štúdia naznačujú, nie je úplne na škodu) úloha viedla účastníkov experimentu do ich vnútorného sveta fantázie. Snímky mozgovej aktivity z MRI neskôr ukázali, že počas daydreamingu sú v rovnakej miere aktivované zhodné časti mozgu ako pri riešení komplexných problémov.

Implikácie: Pri riešení náročných problémov je dobré občas urobiť krok späť, venovať sa niečomu nudnému a monotónnemu. Náš mozog sa o samotný problém môže postarať aj sám, vďaka rovnakej mozgovej aktivite ako pri riešení samotného problému.

Zamyslime sa teda nabudúce, keď sa stretneme s voľným časom. Keď budete stáť v rade na zmrzlinu, cestovať v autobuse alebo čakať na kamaráta, nechajte na chvíľu mobil mobilom a pre zmenu skúste nahliadnuť do svojho vnútorného sveta. Priveďme naspäť nudu a snívanie, ktorým sme sa ako deti oddávali dennodenne.

Zdroje:

  1. http://slovniky.juls.savba.sk/?w=sn%C3%ADva%C5%A5&s=exact&c=4eb9&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ma&d=hssjV&d=bernolak&d=obce&d=priezviska&d=un&d=locutio&d=pskcs&d=psken&d=noundb&ie=utf-8&oe=utf-8#
  2. https://www.newyorker.com/tech/frontal-cortex/the-virtues-of-daydreaming
  3. https://www.sciencedaily.com/releases/2009/05/090511180702.htm

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.