Čaro podania informácií

Akú emóciu vo vás vyvolá nasledujúca správa? “Vďaka ostatnej misii našich vojenských jednotiek na okupovanom území susednej krajiny sa podarilo zachrániť až 250 z 500 nevinných ľudí.” Vo mne by takáto informácia zanechala možno pocit nádeje, no každopádne ju považujem za jednu z pozitívnejších. Poviem si: “Wau, až polovica ľudí prežila.”

A čo tak teraz verzia správy: “Kvôli ostatnej misii našich vojenských jednotiek na okupovanom územi susednej krajiny neprežilo až 250 z 500 nevinných ľudí.” Takáto informácia by vo mne veru nezanechala príjemný pocit. Vnímam ju skôr negatívnejšie. “Och, až polovica ľudí neprežila.”

Ako je to teda možné? Veď obe správy hovoria o tom istom, ale aj tak z nich mám rôzne pocity.

(zdroj: pixabay.com)

Skúsme si tieto verzie trochu rozobrať. Obe používajú rovnaké fakty: misia našich vojakov; 50% ľudí prežilo a 50%, naopak, zomrelo. Základ máme rovnaký a v oboch verziách pravdivý. Líši sa ale výber slovíčok a perspektíva, ktorou je fakt vnímaný. V prvej vete sú použité slová ako vďaka, podarilo sa zachrániť, s dôrazom na pozitívny výstup samotnej akcie (50% ľudí živých). Zatiaľ čo v druhej sú slová ako kvôli, neprežilo, s dôrazom na negatívny dopad (50% ľudí už nie je medzi nami).

Po zjednodušení by sme mohli povedať, že ide o čisto prirodzené rozdelené vnímanie – optimistické a pesimistické. Vezmime si napríklad mnohokrát spomínaný pohár vody s obsahom naplneným do polovice. Optimista povie, že vidí pohár poloplný, pesimista zas, že pohár je poloprázdny. V čom sa ale tento príklad líši od príkladu zo začiatku článku? Zatiaľ čo rozdiel vo formuláciách majú podobný (pozitívna-negatívna), v príklade s pohárom absentujú úmysly odosielateľov.

Pri čítaní takejto správy je veľmi dôležité vnímať formuláciu podanej informácie a cieľ odosielateľa informácie.

Pozrime sa teda ešte raz na naše dva výroky.

Vďaka ostatnej misii našich vojenských jednotiek na okupovanom území susednej krajiny sa podarilo zachrániť až 250 z 500 nevinných ľudí.” 

“Kvôli ostatnej misii našich vojenských jednotiek na okupovanom územi susednej krajiny neprežilo až 250 z 500 nevinných ľudí.”

Aký cieľ mohol mať odosielateľ prvej verzie správy? Dá sa predpokladať, že pozitívnym vyzdvihnutím postupu nášho vojska chce vyjadriť sympatie s týmto rozhodnutím, ľudí nabáda cez pozitívnejší prístup na podporu zasiahnutia na území susednej krajiny a záchranu 250 ľudí vníma ako úspech, ktorý aj tak prezentuje.

Na druhej verzii je ale badať negatívny pohľad na toto rozhodnutie. Nesúhlas dáva najavo vyzdvihnutím výsledku misie (250 nevinných ľudí je kvôli akcii mŕtvych) a ľuďom prezentuje názor o zlej armáde, ktorá zbytočným krokom zapríčinila túto tragédiu.

Svet nie je len čierny a biely a ja vám neprezradím správnosť jednej, či druhej (v každom prípade ale vymyslenej) verzie. V tomto prípade by veľmi zavážilo vnímanie kontextu, ktorý som rozoberal v poslednom článku.

Skvelým príkladom dvoch foriem vnímania môžu byť osobnosť ako Edward Snowden, alebo udalosti ako protesty za slušné Slovensko, a mnoho ďalších. Použite vlastný príklad ak o nejakom viete, alebo si skúste sami vyhľadať ako bolo o nich informované a porovnajte ich s príkladom v tomto článku.

(zdroj: pexels.com)

Aké môže byť len vnímanie z dvoch rôznych pohľadov rozdielne, pričom obe strany využívajú rovnaké fakty a čísla. Je zaujímavé, no zároveň znepokojujúce, ako sa dá informovať o jednej situácii, ktorá sa stala, úplne odlišne. Nebezpečenstvo pre ľudí pri takomto dvojitom informovaní je ovplyvňovanie vnímania človeka a tvorenie jeho mienky. Ak sú ľudia dlhodobejšie vystavovaní názorom jednej strany a informovaní tendenčne iba jedným spôsobom (či už pozitívnym, alebo negatívnym), majú tendenciu sa uzatvárať do názorovej bubliny a v konečnom dôsledku nevnímať ozajstnú pravdu. 

Častokrát sa môžeme stretnúť s názorom: “aká je teda ale vlastne pravda?”. Relativizovanie, prekrúcanie a dokresľovanie nás priviedlo do momentu, kedy má každý svoju vlastnú pravdu. Nuž, ale o tom snáď nabudúce. 

Na záver len, ak je to možné, prečítajme si o danej informácii z viacerých zdrojov (ideálne aj z rôznych názorových spektier); porovnajme si ich, vnímajme kontext a zamyslime sa nad potenciálnym umýslom, či cieľom odosielateľa informácie.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.